Asi ho zjedol vlk
Publikované 21.12.2015 v 21:21 v kategórii rodičovstvo, prečítané: 129x
Keď počujete, čo nečakáte, je to...
Raz mi moja v rodičovstve už skúsenejšia kamarátka povedala: ,,Ďieťa, to je brzda i motor súčasne.´´ Zabudla dodať, že aj studnica prekvapení a smiechu (to k tomu motoru).
Ak sa u nás doma niečo stratí alebo len niečo trochu hľadáme, moja dcéra hneď zahlási, že to asi zjedol vlk. Bohužiaľ, babička o tom nevedela. O to viac bola prekvapená, keď poslala svoju vnučku na záhradu zavolať deduška, aby už prišiel obedovať. Keďže Esterka deduška na záhrade nenašla, oznámila babičke v kuchyni, že deduška niet lebo ho asi zjedol vlk. Po prvotnom úľaku, prišla vlna smiechu. :-) O tom som chcela písať... ako nás deti svojou optikou a logikou rozosmievajú... ale aj učia.
Určite to sami doma zažívate a vedeli by ste doplniť kopu ďalších príkladov. Z nášho denníka by tu určite patril aj zápis, keď sme s deťmi hrali Dostihy a sázky. Povedala som jednému zo starších detí, že prácu iných si treba vážiť. Na to sa moje najmladšie skoro trojročné dieťa rozbehlo do kúpeľne, postavilo sa na váhu a zakričalo: ,,Ja sa už vážim.´´ A z rovnakého súdka je aj keď stála na váhe a spýtala sa: ,,Mama, pozri sa, koľko stojím.´´
Za zamyslenie stojí, keď sa dieťa nečakane ozve v reštaurácii. Mali sme zvyk dať Esterke pri usadení sa za stôl do ruky farbičky a papier alebo knihu, aby sme si stihli v pokoji objednať. Ona zaujatá tvorbou akoby nič nevnímala. Ale to bolo len zdanie. Vo chvíli, keď jej otec povedal, že si dá asi malé pivo, ona bystro zdvihla hlavu a dôrazne povedala: ,, Ja si dám veľké.´´
To, že nás deti učia a vychovávajú, zistí každý rodič veľmi rýchlo. Deti sú naše zrkadlo a keď zrkadlia naše chyby, nedostatky, či nevhodný spôsob vyjadrovania, dáme si naozaj pozor, čo nabudúce povieme a urobíme (nech sa nemusíme hanbiť, keď to dieťa v najnevhodnejšej chvíli zopakuje). Lebo hoci deti učia nás, my ich učiť nemusíme. Stačí slušne, zodpovedne a morálne žiť a ony sa rady pridajú.
Nech sa nám to všetkým darí.
Ak sa u nás doma niečo stratí alebo len niečo trochu hľadáme, moja dcéra hneď zahlási, že to asi zjedol vlk. Bohužiaľ, babička o tom nevedela. O to viac bola prekvapená, keď poslala svoju vnučku na záhradu zavolať deduška, aby už prišiel obedovať. Keďže Esterka deduška na záhrade nenašla, oznámila babičke v kuchyni, že deduška niet lebo ho asi zjedol vlk. Po prvotnom úľaku, prišla vlna smiechu. :-) O tom som chcela písať... ako nás deti svojou optikou a logikou rozosmievajú... ale aj učia.
Určite to sami doma zažívate a vedeli by ste doplniť kopu ďalších príkladov. Z nášho denníka by tu určite patril aj zápis, keď sme s deťmi hrali Dostihy a sázky. Povedala som jednému zo starších detí, že prácu iných si treba vážiť. Na to sa moje najmladšie skoro trojročné dieťa rozbehlo do kúpeľne, postavilo sa na váhu a zakričalo: ,,Ja sa už vážim.´´ A z rovnakého súdka je aj keď stála na váhe a spýtala sa: ,,Mama, pozri sa, koľko stojím.´´
Za zamyslenie stojí, keď sa dieťa nečakane ozve v reštaurácii. Mali sme zvyk dať Esterke pri usadení sa za stôl do ruky farbičky a papier alebo knihu, aby sme si stihli v pokoji objednať. Ona zaujatá tvorbou akoby nič nevnímala. Ale to bolo len zdanie. Vo chvíli, keď jej otec povedal, že si dá asi malé pivo, ona bystro zdvihla hlavu a dôrazne povedala: ,, Ja si dám veľké.´´
To, že nás deti učia a vychovávajú, zistí každý rodič veľmi rýchlo. Deti sú naše zrkadlo a keď zrkadlia naše chyby, nedostatky, či nevhodný spôsob vyjadrovania, dáme si naozaj pozor, čo nabudúce povieme a urobíme (nech sa nemusíme hanbiť, keď to dieťa v najnevhodnejšej chvíli zopakuje). Lebo hoci deti učia nás, my ich učiť nemusíme. Stačí slušne, zodpovedne a morálne žiť a ony sa rady pridajú.
Nech sa nám to všetkým darí.
Komentáre
Celkom 0 kometárov