Prečo blog?

     Už na základke som rada písala slohy. A neskromne si myslím, že boli dobré. Však, pani učiteľka? :-) Na strednej sa k tomu pridružili poviedky a na výške som ich už posielala i do súťaží. No a potom... stratila som pero...
     Alebo tak prozaicky povedané... žila som život plný slastí a strastí a potom strastí a slastí. Až som sa jedného dňa dopracovala k vlastnému bytu. Na telku už nezostalo. A keď niečo nejde, treba z núdze urobiť cnosť. A tak som si povedala, že mi ostane viac času na čítanie a tvorenie. Bohužiaľ, objavila som Facebook. Nemárnila som síce čas civením na telku, ale...
     Aby sa nepovedalo, stíhala som aj iné veci... pracovať, zabávať sa, porodiť dieťa, cestovať, milovať, jesť aj meditovať. Len to písanie stálo vždy tak nejako bokom. Myslím, že anjeli zariadili, nech už bokom nestojí.
     Práve po jednom meditačnom stretnutí s anjelmi, keď som si myslela, že som ho viac menej prespala, sa začali diať veci... Zrazu som dostala kopu tvorivých nápadov a aj kopu energie na ich rozbehnutie. Už sa teším, ako dostanú reálnu podobu a viem, že dostanú. Dočkaj času ako hus klasu. Čertík vo mne hovorí: ,,Len aby sa husička nenačakala..." Tak či tak, začiatok blogovania je tu. Blog ergo sum..