Muž, buldog a Rím

Mali sme šťastie, že tohto roku prišla jar veľmi skoro. Pristáli sme v Ríme do krásnych 25 stupňov, hoci bol koniec marca. To sa hneď atmosféra vychutnáva lepšie. Nepatrím medzi turistov, ktorí chodia s bedekrom v ruke a s presným zoznamom, čo si kde treba pozrieť a potom obehávajú pamiatky zaradom. A samozrejme stláčajú spúšte len nech majú všetko zachytené. To nič, že na konci dňa im už všetky pamiatky splývajú do jednej a najviac aj tak videli hľadáčik na svojom prístroji. Skôr mám vytipované dve tri miesta, na ktoré určite chcem ísť a zvyšok je náhoda. Dôležité je pre mňa vychutnať si atmosféru miesta.



 Vône, chute, zvuky, farby...

Vône - Vôňa kávy od rána až do večera. Bola som ako zavislák a hľadala som ju všade. Vychutnať si malilinkú šálku kávy bolo ako rituál. Taliani ju vedia pripravovať s láskou a predložiť s mimoriadnou noblesou. Aj keď priznávam, že nie každá mi chutila, ale pri pohľade na všetko vôkol, pri pocite všade prítomnej histórie, bol ten horký dúšok zážitkom.
Chute - Amore, tak som vzdychala rozkošou pri cestovinách. Áno, doma som sa snažila zhodiť nejaké to kilečko a žila bez sacharidov. No uznajte, že k Taliansku cestoviny patria. Pri potulkách neďaleko fontány di Trevi v malinkej uličke je ešte menšia reštaurácia That´s Amore. A tam sa do pasty určite zamilujete (ak ešte nie ste). Jednoduché domáce cestoviny s bazalkovým pestom a píniovými orieškami posypané parmezánom... Och, zhrešila by som kedykoľvek. A buffalo mozzarella... Taliani na koncert chutí dbajú.



Pobavili sme sa, keď sme prvý deň sedeli v malej reštaurácii a vedľa k stolu si prisadlo pár Rusiek. Chceli od čašníka, aby im priniesol ľad. On len zavrtel hlavou, že im ľad neprinesie lebo je chladno (bol slnečný deň - 25 stupňov). Náš úsmev trval len do chvíle, kým si moja drahá polovička od toho istého čašníka nevypýtala parmezán. Mali sme na stole bruscchetty a zelený šalát. Čašník sa chytil za hlavu:,,Parmezán? Ku šalátu? V žiadnom prípade. Parmezán sa jedáva iba k cestovinám.´´ Aj keď sa mu to nepáčilo, parmezán, samozrejme, priniesol. Nechcem ani len pomyslieť na to, čo by robil, keby sme si objednali kečup...
A jasné... cannoli. Ďalšia mňamka, za ktorú by som vraždila. :-) Takže ísť do Talianska pre mňa znamená dať si pastu, pizzu, kávu, zmrzlinu, cannoli, olivový olej a buffalo mozzarellu. Bez toho sa domov neodchádza. Iba s kilečkom navyše. :-)



Zvuky - Jednoznačne trúbenie. Občas som stála pri ceste a žasla nad tým, ako chaoticky tá premávka vyzerá a napriek všetkému fungovala ako hodinky.



Farby- Modrá. Modrá farba vody vo fontáne di Trevi. Bývali sme vo vedľajšej uličke, takže sme okolo nej prechádzali aj niekoľkokrát denne. Vždy som sa nevedela vynadívať nad tou modrou modrotou. Nad tou veľkoleposťou. Nad tým, ako je medzi domy na relatívne malom námestíčku vtesnaná veľkolepá fontána. Samozrejme, že rovnakých nadšencov tam bolo viac, a tak sa okolo nej tlačili vždy davy turistov. Preto sme sa rozhodli privstať si jedno ráno a ísť si fontánu vychutnať v súkromnej atmosfére. Do takej ôsmej hodiny ráno tam skoro nikto nie je. Odporúčam zažiť ten pocit. Dať si pri fontáne v otvorenej kaviarni prvú rannú kávu a vychladené prosecco a potom sa poprechádzať v úzkych uličkách. Nemusieť sa pretláčať davmi turistov a len tak vnímať krásu budov a genialitu miesta...

Veľkoleposť historickej Rímskej ríše vidno na každom kroku. A preto nemá zmysel tlačiť sa iba pred top pamiatkami. My sme pri prechádzkach vošli do viacerých kostolov, ktoré sa zrazu pred nami objavili a bola to nádhera. Nielen prekrásne fresky, ale i pokora. Na mnohé mená tých kostolov si dnes už nespomeniem, ale to nie je dôležité. Dôležité je vedieť zastať a precítiť danú chvíľu.



Zo známych pamiatok na mňa najviac zapôsobil Pantheon,

Bazilika Santa Maria di Angeli a Anjelský hrad (a most pred ním).


Čo ma však rušilo, boli neustále fotografujúci turisti (vo vnútri pamiatok a chrámov). Napriek zákazu fotenia sa vždy našiel niekto, kto neodolal. Veď prečo nenafotiť niečo, čo je už stokrát nafotené (a lepšie... a jednoducho vyhľadateľné).
Čo si zapamätám budú taxikári. Tí neoficiálni. Veľmi veľa sme využívali Uber (pre spotrebiteľa perfektná služba - žiadne dohadovanie, jednoduchá objednávka a kontrola a ešte jednoduchšie platenie bez straty času a dohadovania sa o sprepitné). V Ríme môžu jazdiť len čierne autá, resp. čierne mercedesy. Šofér vždy prišiel pekne v obleku, vystúpil, otvoril mi dvere, usmial sa. Mali sme šťastie na šoféra, čo sa vyznal aj v histórii a tak nám počas jazdy urobil aj malý výklad a poukazoval, čo by sme si inak nevšimli. Aj ďalší sa spýtal, či nechceme malú odbočku a zaviezol nás na peknú vyhliadku, o ktorej by sme inak nechyrovali (jasné, že vďaka predĺženej ceste bol aj účet vyšší, ale s tým sa ráta). Aj tu sa potvrdila moja ďalšia taktika - na cestách vždy vyhľadávať miestnych. Získate z autenticity miesta viac.
A prečo Muž, buldog a Rím? Len dve veci sú v živote dôležité (okrem iného) - dobrá nálada a príbeh. Dobrú náladu nám hneď v prvý večer vyčaril muž v hnedom kabáte na prechádzke so svojím psom. Míňali sme sa, keď tu zrazu sčista-jasna cvak. Milý pes sa rozhodol, že z pouličnej lampy nemá nič trčať a keď trčí, treba to hrýzť a trhať. Prekvapil tým najmä svojho pána. Ten začal psa ťahať preč, ale pes sa svojej koristi vzdať nechcel. Celé to vyzeralo ako v rozprávke, kde ťahal dedko repu. :-)




Neboli sme škodoradostní, ale bolo to osviežujúco vtipné. Určite by sme sa nenazdali, že sa ešte stretneme. Ale stalo sa. O dva dni som zrazu v úplne inej časti Ríma zaostrila na psa a vedľa neho kráčal hnedý kabát. Bola už noc. Na druhý deň ráno, v deň nášho odchodu, som poznamenala, že by bola sranda, keby sme toho muža ešte dnes na rozlúčku stretli. Ledva som to dopovedala, kráčal nám oproti... Muž a jeho pes a jeho príbeh... Nepoznám ho, ale môžem si ho domýšľať. každý deň vytvoriť iný. Ale som si istá, že príbeh toho muža je rovnako veľkolepý, ako Rím samotný... Mám tušenie, že i trochu smutný...



P.S. pre tých, čo potrebujú turistické tipy - Rím je najkrajší ráno, keď sa prebúdza
- pozor na falošných predajcov lístkov kamkoľvek a pozor na dátum na vstupenkách
- každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup do Kapitolu zdarma
- krásna je prechádzka z Vatikánu cez lesopark do časti Trevisi
- všetky cesty vedú k Pantheónu
- nočný život kvitne v bočných uličkách v okolí Plazza Navona (a dá sa tam aj super najesť)