Budapešť, moja láska

     Dve stretnutia s Budapešťou, ktoré sa vryli do pamäti. Jedno bolo ľahkovážne, také pološtudentské bláznovstvo, keď sa dve baby vyberú stopom z Košíc do Pešti. Jediné, čo sme po maďarsky vedeli, bolo Hogy vagy?. S výslovnosťou píš ako počuješ, teda hovor ako vidíš. Našej angličtine nerozumel skoro nikto a angličtine miestnych sme zas nerozumeli my. Druhé bolo zodpovedné pomalé presťahovanie sa na miesto, kde čakal iba chlap. Ale čakal s láskou...



      Čas medzi dvoma návštevami Budapešti veľa vecí zmenil. Angličtina je tu bežná a aj z maďarčiny sa už čo to na mňa nalepilo. Čo bolo pekné, zostalo a nové sa tvorí. Neustále ma fascinuje ten kolobeh a zmena, ktoré tu vládnu. Každý deň objavím pri prechádzke niečo nové. Už vtedy dávno som mala pocit, že Budapešť je dosť špinavé a ocikané mesto. Dnes mám už len pocit, že ocikané. :-) Psy si robia, čo chcú a kde chcú. Je to ozajstné mesto so všetkými vôňami a smradmi. Nie je to iba výkladná skriňa, ale páchne človečinou. Pár metrov od seba žije luxusná ulica s obchodmi a obyčajná ulica s bezdomovcami a žobrákmi, ktorých je tu veľa. Aj preto vymýšľajú rôzne kreatívne spôsoby, ako od vás získať nejaký ten peniaz. Jeden sedí s tabuľkou, že chce byť prezidentom, druhý si vyrobil udicu s plastovým pohárikom (namiesto rýb chytá vaše drobné) a ďalšieho obkolesujú horiace sviečky a tabuľka s nápisom ,,Kde ste vy, bol som i ja." (je veľmi čisto a slušne oblečený, má kravatu a vôbec neprekáža, že si počas svojej pracovnej pauzy, dá sadru z ruky dolu a zapáli si - veď turisti sa menia a nevidia).
      A tak som teraz tu a toto mesto milujem. Prečo?

1. ARCHITEKTÚRA



      Centrum mesta s jeho majestátnymi budovami je obdivuhodné. Okrem známeho parlamentu mám špeciálne rada tri budovy, ktoré si môžete všimnúť hneď, keď vchádzate do mesta cez most Erzsébet.
      Dve z nich dala postaviť Klothilde Maria Amalie (nevesta rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa) a stoja na rohu ulice Váci od roku 1900. Obe budovy sú úplne identické a stoja každá z jednej strany ulice. Boli prvé, ktoré ponúkali výťah v Maďarsku a slúžili ako luxusné rezidencie pre rakúskych hostí. Aj dnes ešte vidno, že sú ozaj rovnaké, hoci nie každá z nich je rovnako zachovalá. Predsa len sa majitelia menili... Miestni dodnes volajú tie budovy Matilda a Klotilda.
      Tretia budova stojí neďaleko a ešte donedávna ste v nej mohli nájsť slávnu cukráreň Jég Bufé (Ľadový bufet) - o nej ešte budete čítať v inom blogu. Hovorím o Parisi Udvar.



      Budova bola postavená tiež na začiatku 20. storočia a spája v sebe črty arabského, maurského a gotického štýlu. Vo vnútri skrýva dvor, kde boli kedysi obchody a promenády, niečo ako dnešné nákupné centrá. Dnes prechádza budova rekonštrukciou a má v nej byť luxusný hotel. Uvidíme, kam to povedie. Zatiaľ ma mrzí, že nádhera tej budovy sa práve skrýva za obrovskými reklamnými pútačmi.



2. JEDLO
     Môžete si vymyslieť čokoľvek a buďte si istí, že to i zoženiete. Hovorím o jedle. Maďarskom, čínskom, gruzínskom, indickom, arabskom, španielskom... V rôznej kvalite i cene. Nemusíte sa obávať, že za dobré jedlo utratíte celý majetok. V Budapešti je množstvo kaviarničiek, patisérií, reštaurácií, bufetov. Existujú tu špecializované zariadenia, kde nájdete, napr. iba polievky alebo iba prívarky. Gastronómia je v Maďarsku veľmi rozvinutá. Prekvapením je aj to, že niekedy na pohľad nevábny podnik skrýva doslova klenoty. Takými sú aj vyhlásené židovské reštaurácie. Nájdete ich napríklad v bočnej uličke v malej miestnosti, ale s neopakovateľnou atmosférou. Zažila som už, že ľudia pred jednou z nich stáli v rade na ulici a čakali, kým sa vo vnútri uvoľní miesto. A čo by ste povedali na cukráreň, kde vám upečú koláč rovno pred vašimi očami? Aj taká tu je. Otvoríte dvere a ovanie vás vôňa koláča práve vybratého z rúry. Domácka pohodová atmosféra.

3. DVORY



     Vždy sa poteším, keď nečakane nájdem nejaký dom s dvorom. Sú rôzne a väčšinou skrývajú aj nejaké prekvapenie. Niekedy to sú maličké obchodíky a kaviarničky, niekedy vyhlásené tržnice a niekedy iba krásna dlažba.Taká tá typická vzorovaná. Ak niekde tušíte dvor, oplatí sa aspoň nakuknúť. V jednom z nich, blízko centra, sa skrýva pôvodná historická drevená dlažba. Na dlaždiciach môžete rátať letokruhy.



4. OBCHODÍKY



     Keď hovorím o obchodíkoch, nemám na mysli Váci utca s obchodmi značiek, ktoré nájdeme všade a už ich berieme ako samozrejmosť. Budapešť je mestom mladých dizajnérov a tvorivých ľudí. Stačí miestnosť meter krát meter a už tam dokážu vytvoriť zaujímavý projekt. A aj preto sú tie obchodíky na zamilovanie. Maličké a s nápadom. Kvetinárstva, obchody s recyklovaným nábytkom, grafikami, pop up projekty, hrnčiarske dielničky, ale aj klobáskový obchodík, obchodík s ručnou výrobou cukríkov.... Jednoducho krása.

5. ZMENA
     Rovnaký priestor - odlišný obsah. Žijem už v Budapešti dlhší čas a prechádzky po nej sú na mojom dennom programe. A tak vnímam ako sa menia miesta vplyvom zmeny ročného obdobia. Nie je to však jediná zmena. Veľa ľudí skúša preraziť. Mnohí z nich majú aj dobrý nápad. Napriek tomu - nie každému to výjde. Sledujem, ako je v jednom priestore raz tvorivá dielňa, potom kvetinárstvo alebo obchod s dizajnérskym detským oblečením. Je to neustála zmena. Občas prinesie ľútosť, že už svoj milý obchodík alebo reštauráciu nenájdete na známom mieste a občas radosť, že sa na známom mieste objavilo čosi nové a úžasné. A tak stále dookola skúšate a vnímate atmosféru, nápad, úspech, či neúspech, v každom prípade však pokus a snahu.

6. DETSKÉ IHRISKÁ



     Pred časom by som ich ešte prehliadala. Ale ako mama s malým dieťaťom, ktoré nemôže iba vysedávať doma, alebo brázdiť po obchodoch, som rada, že sú. Všade. Len v okruhu 15 minút chôdze od nášho bytu je 7 ihrísk. Môžeme ísť vždy na iné. Sme tam raz dva a nehrozí ihriskový stereotyp. Všetky sú pekne udržiavané. Na jednom u nich žije aj zajačik, ktorého chodievame kŕmiť. Musím povedať, že centrum Budapešti je v tomto smere veľmi baby friendly.

7. VIANOČNÉ TRHY
     Milujem advent. Je to pre mňa taká novoobjavená láska. Vôňa škorice, vanilky, punču... V Budapešti začali prvé vianočné trhy už 13. novembra. Trochu priskoro (hlavne, keď tohto roku vonku práve zúrila jar a teploty boli okolo 15 stupňov), ale predĺžiť si sviatočnú atmosféru občas neuškodí. Trhy tu trvajú dlho (až do 6. januára) a Budapešť z nich vie vyťažiť maximum. Je tu niekoľko menších trhov, ktoré sa pri prechádzke po centre pekne zlievajú v jeden. Turistami sa to tu len tak hemží a hlavne cez víkend je lepšie sa trhu vyhnúť. Ale inak je tá atmosféra úžasná. Koledy, svetielka a všetky ďalšie gýče majú zelenú. Ihriská počas adventu vymeníme za trh a tancujeme pod vianočným pódiom, ovoniavame a občas i ochutnávame dobroty, híkame nad ,,hande made" tovarom v stánkoch, korčuľujeme sa alebo spúšťame na mini tobogáne, ale hlavne tešíme sa, tešíme sa a tešíme sa.



     Takto si ja budem Budapešť pamätať. Som rada, že mám možnosť tu pobudnúť.

Ps: Fotky sú dolu hlavou, ale hádam sa raz naučím, ako ich tu umiestniť správne. :-)