takaja

Rím - mesto lásky. Taký prívlastok dostal pre mňa. Nechcem však písať o prívlastkoch ani o turistických tipoch, ani o pamiatkach, ktoré všetci poznajú (aj keď ani tomu sa nevyhnem). Chcem písať o atmosfére. Mali sme šťastie, že tohto roku prišla jar veľmi skoro. Pristáli sme v Ríme do krásnych 25 stupňov, hoci bol koniec marca. To sa hneď atmosféra vychutnáva lepšie. Nepatrím medzi turistov, ktorí chodia s bedekrom v ruke a s presným zoznamom, čo si kde treba… Celý článok ›

Keď počujete, čo nečakáte, je to...      Raz mi moja v rodičovstve už skúsenejšia kamarátka povedala: ,,Ďieťa, to je brzda i motor súčasne.´´ Zabudla dodať, že aj studnica prekvapení a smiechu (to k tomu motoru).     Ak sa u nás doma niečo stratí alebo len niečo trochu hľadáme, moja dcéra hneď zahlási, že to asi zjedol vlk. Bohužiaľ, babička o tom nevedela. O to viac bola prekvapená, keď poslala svoju vnučku na záhradu zavolať deduška, aby už… Celý článok ›

Zdá sa, že každý má s nimi nejakú skúsenosť. Niekto nehnuteľnosť predáva, iný kupuje. Niekto je realitným maklérom sám, iný by ním byť chcel. A ja som skúsila všetko :-).      Keď sa poobzeráte dookola, ľahko nadobudnete pocit, že každý je buď realitným agentom alebo finančným poradcom.:-) Zdá sa, že netreba veľa na to, stať sa ním...     Skúsenosť prvá (pred ôsmimi rokmi): Ani som neuvažovala o tom, že si kúpim byt. Uvažovala však o tom moja… Celý článok ›

2004 - Mladý muž, kamionista, zviezol do Budapešti dve baby. Kamošky. 2014 - Starší muž, rušňovodič, zviezol do Budapešti dve baby. Mamu a dcéru.      Dve stretnutia s Budapešťou, ktoré sa vryli do pamäti. Jedno bolo ľahkovážne, také pološtudentské bláznovstvo, keď sa dve baby vyberú stopom z Košíc do Pešti. Jediné, čo sme po maďarsky vedeli, bolo Hogy vagy?. S výslovnosťou píš ako počuješ, teda hovor ako vidíš. Našej angličtine nerozumel skoro… Celý článok ›

Dnes už vydáva knihu kdekto. Dnes už bloguje kdekto. Tak prečo nie ja? Cesta k blogu bola pomalá, ale istá. Raz to prísť muselo...      Už na základke som rada písala slohy. A neskromne si myslím, že boli dobré. Však, pani učiteľka? :-) Na strednej sa k tomu pridružili poviedky a na výške som ich už posielala i do súťaží. No a potom... stratila som pero...     Alebo tak prozaicky povedané... žila som život plný slastí a strastí a potom strastí a slastí.… Celý článok ›